Pre Vietnamcov predstavuje káva oveľa viac ako len dávku energie. Znamená pre nich spôsob života. Pitie kávy je o stretávaní sa s priateľmi v obľúbených kaviarňach mimo domova a pracoviska.
Častokrát je neoddeliteľnou súčasťou vytvárania priateľstiev s majiteľmi a personálom. Okrem iného si takmer každá vietnamská domácnosť zvykne doma pripravovať kávu.
Napriek veľkému objemu vývozu a menej kvalitným zrnám si Vietnam nezískal povesť zdroja kvalitnej kávy. Prevažná časť vypestovanej kávy pochádza z kávovníka robusty.
Tá sa pestuje v nízkych nadmorských výškach, niečo okolo 600 m n.m. Dokáže odolať vysokým teplotám a veľkému množstvu zrážok. Oproti arabike je odolnejšia voči škodcom, chorobám či hrdzi, ktoré neraz dokázali zničiť úrody celých plantáží.
Za ich húževnatosť je zodpovedný takmer dvojnásobný obsah kofeínu v porovnaní s arabikou (2,7% vs. 1,5%), ktorý v kávových čerešniach pôsobí ako prírodný pesticíd. Okrem toho, dozreté kávové čerešne je možné zbierať už po 11 mesiacoch.
Chuť každého kávového zrna je ovplyvnená faktormi ako miesto a podmienky pestovania. V dôsledku toho môžu mať niektoré kávové zrná rôzne chuťové profily, no aj napriek tomu majú spravidla príliš horkú chuť, čo opäť zapríčiňuje vysoký obsah kofeínu.
Pre zrná robusty je charakteristická horkosť, zemitosť a kyslosť s orechovými a čokoládovými tónmi. Napriek tomu, že káva robusta je známa nižšou kvalitou, nie vždy je tomu tak.
Špičkové výberové zrná robusty chutia rovnako dobre, ak nie lepšie ako bežná komerčná arabika. Obľúbenou voľbou talianskych kaviarní je zmes robusty a arabiky, pretože poskytuje bohatú penu, bez ktorej si miestni nevedia pravé talianske espresso ani len predstaviť.
Medzi chuťou zŕn robusty a arabiky sú bezpochyby chuťové rozdiely. Robusta je zvyčajne menej citrónová a keďže kyslosť úzko súvisí s úrovňou sladkosti, je aj menej sladká.
Zrná majú viac kyseliny chinovej a draslíka, ktorý prispieva k slanšej chuti. Čím kvalitnejšie sú však zrná spracované, tým majú nižší obsah draslíka a slanej chuti.
Podobne ako je to pri arabike, aj robusta je ovplyvňovaná mikroklímou v mieste jej pestovania. Pre jednotlivé regióny sú charakteristické špecifické chute.
Americké robusty sú známe svojou kyslosťou, karamelovou jemnosťou a čokoládou. Vietnamské robusty zvyknú mať nižšiu kyslosť, silné telo a korenistú, zemitú, orechovú chuť.
Indonézske robusty sú tiež korenisté, s čokoládou a trochou citrónovej ovocnosti. Robusty z Afriky sa v jednotlivých krajinách líšia, ale vo všeobecnosti sú zemité a orechové.
Tanzánske robusty sú obzvlášť známe svojím vínnym, ovocným a orieškovým chuťovým profilom.
Hlavným dôvodom, prečo je kávovník robusty v porovnaní s arabikou geneticky rozmanitejší, je jeho alogamický charakter.
Na svoje oplodnenie používa peľ z iných kvetov, resp. z iných rastlín robusty. Vždy dochádza ku krížovému oplodneniu a je oveľa väčšia šanca, že sa bude vyvíjať samostatne. Arabika je zatiaľ autogamická, čo znamená, že sa zvyčajne opeľuje peľom z tej istej rastliny.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže byť podpora pestovania a predaja robusty kľúčom k budúcnosti kávového priemyslu. Keďže je robusta srdcovitejšia ako arabika, ľahšie odoláva zmenám klímy.
Predpokladá sa, že neobvyklé počasie, sucho a iné zmeny súvisiace s klímou budú aj naďalej vo vysokej miere vplývať na ceny a dostupnosť arabiky, ako tomu bolo aj doposiaľ.
Z tohto pohľadu môže robusta zohrávať čoraz väčšiu úlohu pri uspokojovaní dopytu po káve.
Vďaka genetickej rozmanitosti robusty je možné vytvárať hybridné odrody arabiky a robusty, ktorých odolnosť voči hrdzi a škodcom je násobne vyššia oproti samotnej arabike.
Vietnam je domovom tzv. vietnamského dripu (phin filter). Jedna sa o spôsob prípravy kávy, ktorý je momentálne veľmi populárny aj na západe. Vo Vietname sa káva bežne podáva so zahusteným mliekom.
Z momentálne známych hybridných odrôd možno spomenúť Colombia či Catimor. Je zrejmé, že tento trend bude naďalej pokračovať, veď napokon, pestovanie robusty je možné aj v nižších nadmorských výškach a v teplejších klimatických pásmach.
Jednoduchosť pestovania môže mať zásadný ekonomický význam pre poľnohospodárov po celom svete.
Ak sa bavíme o bežnej robuste, jej prítomnosť v kávových zmesiach je niekedy priam žiadaná. V závislosti od pomeru má totiž tendenciu znižovať jasnú kyslosť niektorých arabík.
Dodáva zmesiam krémovejší pocit v ústach, viac tela a intenzívnu dochuť, ktorá pripomína horkú čokoládu.
