Ktorá káva obsahuje najviac kofeínu?

Premýšľali ste už niekedy nad tým, koľko kofeínu sa nachádza v jednotlivých kávových nápojoch? Nie? Nevadí. Prinášame vám kompletný prehľad o tom, koľko kofeínu sa skrýva vo vašej obľúbenej šálke kávy.

Typ zrna

Nato aby sme kofeínu v jednotlivých nápojoch správne rozumeli, je potrebné začať od samého začiatku – od rastliny, ktorá splodila kávové zrno. Na výrobu kávového nápoja sa najčastejšie pestujú dve kávové plodiny – arabika a robusta.

Je všeobecne známe, že zrná arabika sú omnoho kvalitnejšie v porovnaní s robustou. Keďže kávovníky robusta sú menej náročné na pestovanie, v ich zrnách cítiť prevažne horkú chuť po horských zeminách. Kávové zrná arabiky sú naopak sladšie s charakteristickou ovocnou chuťou.

Arabika je síce obľúbenejšia, no v porovnaní množstva kofeínu v kávových zrnách nemá proti robuste šancu. Zrná robusty totiž v priemere obsahujú až dvojnásobné množstvo kofeínu v porovnaní s arabikou.

Káva robusta je, ako to už vyplýva z jednoduchosti pestovania, dostupná pre každého. Vďaka jej nízkym cenám si ju obľúbili obchodné reťazce a supermarkety. Aj keď väčšina remeselných pražiarní používa zrná arabika, určite nájdete aj vysoko kvalitné zrná robusty.

Stupeň praženia

Existuje mylná predstava o tom, že tmavší stupeň praženia kávových zŕn zaručí vyšší obsah kofeínu, ako svetlejší stupeň praženia. Samozrejme, nie je to pravda.

Pri rovnakých kávových zrnách je totiž úplne jedno, ako ich upražíte. Vždy budú mať len toľko kofeínu, koľko sa v nich vypestovalo.

Jedna z vecí, ktoré sa v procese praženia na základe stupňa menia je váha zrna. Tmavšie pražené zrná, či už vplyvom času alebo teploty, strácajú viac hmotnosti ako tie svetlo pražené. To zapríčiňujú chemické reakcie, ktoré prebiehajú počas praženia. To znamená, že v jednom kile svetlo praženej kávy dostanete menší počet zŕn.

Pri samotnej príprave kávy je dôležité uvedomiť si, akým spôsobom si uvaríte kávu s vyšším obsahom kofeínu:

• Dávkovaním svetlo praženej kávy pomocou odmerky (keďže svetlé zrná sú ťažšie).
• Vážením tmavo pražených zŕn (pomocou odmerky by ste dostali menší počet zŕn, pretože sú ľahšie).

10 gramov tmavo praženej mletej kávy teda obsahuje viac kávových zŕn ako svetlo pražená káva a tým aj viac kofeínu.

Druh nápoja 

Možno ste si doposiaľ mysleli, že v jednej šálke espressa sa skrýva viac kofeínu ako v štandardnej 240 ml šálke prekvapkávanej kávy. Opak je však pravdou. Prekvapkávaná káva totiž obsahuje 65 – 120 mg kofeínu, zatiaľ čo espresso v objeme 30 ml v sebe skrýva len 40 – 60 mg kofeínu. 

Z tohto pohľadu je lepšou voľbou prekvapkávaná káva. Prečo? Pretože v 30 ml takto pripravenej kávy sa nachádza oveľa menšie množstvo kofeínu v porovnaní s rovnakým objemom espressa – iba 8 – 15 mg. Nehovoriac o tom, že mnoho ľudí si rado vychutnáva dvojité espresso, prípadne dve espressá krátko po sebe.

Samozrejme, ak zvažujeme množstvo skonzumovaného kofeínu, je na mieste spomenúť aj bezkofeínovú kávu. Tá totiž obsahuje kofeínu najmenej – nie žiaden. Určite však nepite instantnú kávu. Vďaka spôsobu jej výroby sa nikdy nezaručí rovnomerný obsah kofeínu v „granulách“, takže nemáte ani reálnu šancu kontrolovať jeho denný príjem.

Na záver 

Ako ste sa už mohli presvedčiť na vlastnej koži, káva so sebou prináša mnoho pozitívnych účinkov a to nielen na naše zdravie. No ako so všetkým dobrým, nič netreba preháňať. V opačnom prípade sa môže dostaviť rada negatívnych dôsledkov.