Limitovaná novinka: Papua Nová Guinea
Na hraniciach Papui žijú dodnes divoké kmene, ktoré majú s moderným svetom len minimálny kontakt a káva vypestovaná na východnej strane Novej Guinei je rovnako neskrotná a nepredvídateľná ako tieto kmene.
Papua Nová Guinea sa nachádza v Oceánii, na sever od Austrálie
Papua bola a stále je veľmi zložitou geopolitickou krajinou so stovkami pôvodných kmeňov, ktoré sú príležitostne v rozpore, no našťastie príbeh Papuy od koloniálnych čias bol o niečo menej pochmúrny.
Ku kultivácii kávy v krajine došlo koncom 19. storočia a je úzko spätá s jej koloniálnou históriou. Je veľmi pravdepodobné, že prvú kávu na Papue vypestovala podnikateľka a majiteľka plantáží americko-samojského pôvodu Emma Coe Forsayth, alebo kráľovná Emma, ako ju oslovovali nemeckí kolonisti.
V Papue žijú stovky domorodých kmeňov (krajina rozoznáva cez 800 rôznych jazykov). Mnohé sa podieľajú na pestovaní kávy.
Aj napriek skorej experimentálnej výsadbe kávovníkov Papua síce získala istý úspech na komerčnej úrovni, no k skutočne vynaloženému úsiliu na zvýšenie výroby došlo až v 20. rokoch minulého storočia.
V tom čase bola väčšina plantáží posadená kávovníkmi robusta, až v roku 1928 došlo k experimentálnej výsadbe arabiky priamo na stanici ministerstva poľnohospodárstva tunajšej koloniálnej vlády v meste Wau v okrese Morobe.
Túto plantáž odkúpil v roku 1931 nemecký podnikateľ Carl Leopold Bruno Wilde a premenoval ju na v dnešnej dobe populárnu Blue Mountain Coffee. Jeho cieľom bolo ďalej rozvíjať výrobu kávy a posunúť podnikanie na úroveň praženia a mletia. Napokon sa stal úspešným predajcom kávy nielen doma, ale aj v zámorí.
Papua je hornatá krajina. Najvyšším bodom je Mt. Wilhelm (4509 m.n.) v pohorí Bismarck range. Na fotke je pobrežie Papui.
Prví pestovatelia kávy priniesli na Papuu namiesto robusty, ktorá bola v tom čase rozšírená po celej Ázii a Tichomorí, kvalitnejšie kávovníky arabika Blue Mountain z Jamajky.
Pôvodné domnienky o vnútrozemskej pôde boli mylné. Hovorilo sa, že pôda je príliš drsná nielen na poľnohospodárske účely ale aj na osídlenie.
Keď austrálsky prospektor prišiel v 30. rokoch na to, že ostrov má skutočne úrodnú a zaľudnenú pôdu, výroba kávy sa v tom momente rýchlo rozšírila.
Káva predstavuje až 40% HDP. Pestuje sa prevažne vo vnútrozemí vo vyšších nadmorských výškach.
V 50. rokoch nadviazala papujská vláda vzťahy s dovtedy neznámymi vnútrozemskými kmeňmi a povzbudzovala ich k vytváraniu rodinných “kávových záhrad”.
Súčasný relatívny mier v Papue ešte neznamená, že krajina nezažila ťažké časy, aj keď väčšinou išlo o vnútorné boje.
Počnúc viac ako 800 jazykmi, ktorými sa v krajine hovorí vďaka miestnym kmeňom sa nemožno čudovať, že kávový priemysel si prešiel mnohými konfliktmi a bojmi, ktoré spôsobili jeho vzostupy aj pády.
Až 95% produkcie kávy predstavujú drobní farmári, ktorí sú vlastníkmi pôd s pár hektármi. Vo väčšine prípadov pestujú okrem kávy aj iné plodiny ako banány, papáju či rôzne strukoviny.
Domorodý kmeň Asaro, ktorého kultúru tvoria hlinené masky.
Pomalý nárast kávového priemyslu je spôsobený nedostatkom infraštruktúry v krajine, čo má aj pozitívny dopad, nakoľko káva na Papue sa pestuje výlučne prirodzene bez pridania akýchkoľvek pesticídov či iných agrochemikálií.
Drvivá väčšina farmárov je držiteľom certifikátu organického pestovania kávy no netreba zabúdať na to, že všetka káva na Papue je vypestovaná ekologicky, aj keď nie každý si môže dovoliť certifikát.
Úžasne úrodná papujská pôda má všetky predpoklady k produkcii kávových zŕn s ostrou citrusovou a bohatou chuťou čokolády a tropického ovocia.
Kávové zrná z Papuy majú nízku až miernu kyslosť so zriedkavo zemitou chuťou. Aj keď Papua nie je tak vysoko aromatická ako Sulawesi Toraja a nemá tak plné telo ako väčšina Indonézskych kávových zŕn, jej chuť je stále výnimočná a spomedzi iných káv vyniká svojou jedinečnosťou.