Kompletný sprievodca svetom kávy: Južná Amerika

Ochutnali ste už kávu pestovanú na horských svahoch v okolí Machu Picchu? A čo kávu pestovaná v Bolívii pozdĺž najnebezpečnejšej cesty sveta blízko La Paz?

Pre mnohých ľudí je juhoamerický kontinent akýmsi nepreskúmaným územím, či už po stránke kultúrnej, geografickej a taktiež pokiaľ ide o jeho kávu.

Radi by sme s vami preskúmali krajiny pestujúce kávu v Južnej Amerike. Našim cieľom je priblížiť vám históriu tohto regiónu a tiež pomôcť pri výbere tých správnych kávových zŕn, ktoré naplnia vaše chuťové očakávania.

Poznámka: Chuť kávy sa môže v závislosti od regiónu či farmy výrazne meniť a to aj v rámci tej istej krajiny. Zovšeobecniť jej charakteristiku nie je vôbec jednoduché. Jej typická chuť a vôňa určite nie sú tým jediným, čo v sebe káva dokáže skrývať.

Začnime s najznámejším producentom kávy tohto kontinentu – Kolumbiou.

Kolumbia je mnohokrát považovaná za centrum kvalitnej kávy v Južnej Amerike. Jej svetová produkcia kávy predstavuje 12 %, vďaka čomu sa nachádza v rebríčku na treťom mieste hneď po Brazílii a Vietname.

Existujúca mikroklíma v tejto rôznorodej krajine zabezpečuje rozmanitosť kávových zŕn. Kolumbijská káva má všetky predispozície byť naozaj lahodnou vzhľadom na to, že v krajine sa pestuje výlučne arabika.

Káva dorazila do Kolumbie na začiatku 18. storočia, hoci jej komerčná výroba sa rozvinula až o storočie neskôr. Za ten čas boli semená distribuované po celej krajine, vďaka čomu kávový priemysel dramaticky narastal. 

Signálom pre novú éru kolumbijskej kávy bolo založenie Národnej federácie pestovateľov kávy v Kolumbii v roku 1927. Organizácia naplánovala marketingovú kampaň v štýle 30. rokov, ktorá sa šírila virálne.

Išlo o predstavenie typického poľnohospodára Juana Valdeza a jeho osla Conchita. Tieto fiktívne postavy sa stali ikonami kolumbijskej kávy po celom svete, ktoré sa používajú dodnes.

Kolumbijská káva arabika má často stredne veľké telo, jemnú kyslosť a rozmanitú škálu chutí od citrusového ovocia až po čokoládu, orechy a ovocie.

Ekvádor je jedna z menších krajín juhoamerického kontinentu a na jeho kávový priemysel sa často zabúda. V porovnaní s jeho susedmi sa spolieha na príjem skôr z oleja ako z kávy.

Nie je prekvapením, že ročná produkcia kávy je tiež pomerne nízka. V skutočnosti ide o jedinú krajinu v Latinskej Amerike, ktorá dováža viac kávy ako vyváža.

Menšie zastúpenie tohto priemyslu v krajine súvisí s jej neskorým príchodom. Kávovníkové semená sa začali vysádzať pre komerčné účely až od polovice 19. storočia v čase, keď olej predstavoval jednu z významných svetových komodít. 

Ekvádorské kávové zrná prémiovej kvality majú nezvyčajnú chuť a sú pomerne lahodné.

Mnoho káv z vysokohorského andského regiónu v Ekvádore majú jasnú kyslosť, ľahšie telo a ovocné, kvetinové tóny.

Verte či nie, Venezuela bola kedysi významnou medzinárodnou mocnosťou vo svete kávy. Tá do krajiny dorazila v približne rovnakom čase ako do Ekvádora, v polovici 19. storočia.

Kávový priemysel v porovnaní s ním rapídne narastal. Do roku 1900 sa objem produkcie kávy vo Venezuele priblížila Kolumbii a na niekoľko rokov sa stala tretím najväčším producentom kávy na svete.

Neskôr sa v krajine objavili obrovské zásoby ropy, čo viedlo k významnému poklesu záujmu o pestovanie kávy. V nádeji za lepším životom začal každý poľnohospodár pracovať v ropnom priemysle.

Za krátky čas sa Venezuela stala najbohatšou krajinou Južnej Ameriky. V súčasnosti sa Venezuela nachádza na najnižších priečkach v dôsledku silnej zahraničnej manipulácie a politickej korupcie. 

Dnes sa vo Venezuele vypestuje len 1% zo svetovej produkcie kávy. Bohužiaľ, žiadne venezuelské kávové zrno sa nemôže pýšiť prémiovou kvalitou, pretože všetky kávovníky, ktoré tu ostali sú robusta.

Len malé množstvo vyvážaných zŕn sa vyznačuje stredne veľkým telom, nízkou kyslosťou a jemnou sladkosťou.

Káva do Peru dorazila v polovici 18. storočia. Jej komerčná výroba začala až o viac ako storočie neskôr, okolo roku 1900.

Britskí koloniálni predstavitelia sa približne v tom čase zmocnili takmer 2 miliónov árov pôdy v okolí Ánd. Rozhodli sa využiť väčšinu tejto pôdy na pestovanie kávy s cieľom uspokojiť rastúci dopyt v Európe.

To spôsobilo okamžitý rozmach kávového priemyslu v krajine. Zhabané pôdy boli opäť prinavrátené miestnym farmárom koncom 20. rokov 20. storočia.

Aj keď malo Peru svojho času smolu, stal sa z neho 5. najväčší producent kávy arabika na svete. 

Kvalita peruánskej kávy je vo všeobecnosti veľmi vysoká. Jej typická chuť má jasnú kyslosť, ľahké telo, osviežujúcu sladkosť a bohatú kvetinovú arómu.

Brazília sa nachádza na prvom mieste v celosvetovom meradle pestovania kávy. Samotná veľkosť krajiny jej umožňuje dosiahnuť takýto masívny výsledok a prispieva tak k rozmanitej chuti jej kávy v jednotlivých oblastiach.

Vzhľadom na rôzne environmentálne potreby v tejto veľkej krajine sa na spracovanie kávy používajú 4 odlišné metódy každú sezónu. 

Káva do Brazílie dorazila v polovici 18. storočia, pričom nestratila ani jednu sezónu. Do roku 1830 predstavovala produkcia kávy v Brazílii úžasných 30% svetovej produkcie.

V čase, keď ázijské a africké kávovníkové plantáže bojovali s nákazou, Brazília produkovala až 80% kávy na svete.

Brazília je tiež známa svojou genetickou rôznorodosťou. V krajine boli objavené alebo vytvorené desiatky nových odrôd kávy. Vďaka tomu sa miestny priemysel dostal do popredia v rámci genetického výskumu kávy.

Pokiaľ ide o chuť, typická brazílska káva má ťažké telo, nízku kyslosť, jemnú sladkosť a tóny čokolády a korenia. Niektoré z mála zŕn pestované vo vyšších nadmorských výškach majú stopy po ovocí alebo kvetinách.

Kávový priemysel v Bolívii nezaznamenal taký rozmach ako u jej susedov. Čiastočným dôvodom je nedostatočná migrácia a rovnako extrémne geografické podmienky vo vnútrozemí.

Káva do Bolívie dorazila koncom 19. storočia. Výrazný nárast kávového priemyslu datujeme až od roku 1990, kedy skupina pomoci Spojených štátov začala investovať do miestneho hospodárstva. 

Káva z Bolívie sa považuje za podobnú tej kolumbijskej. Pestuje sa vo vysokých nadmorských výškach okolo 1300 m n. m. Vyznačuje sa jasnou kyslosťou a nízkym telom.

Často v sebe skrýva neuveriteľné kvetinové a ovocné tóny. Žiaľ, dostať sa ku bolívijskej káve je oproti kolumbijskej oveľa náročnejšie kvôli zlej a nedostatočnej infraštruktúre.

Oplatí sa spomenúť

Na juhoamerickom kontinente sa nachádzajú aj iné krajiny pestujúce kávu, hoci ich kávový priemysel je v menšom zastúpení.

• Paraguaj
• Surinam
• Guyana
• Čile

Veľkonočný ostrov má v súčasnosti svoj vlastný kávový priemysel. Je veľmi malý, rovnako ako aj jeho produkcia. Zrejme by dávalo väčší zmysel zahrnúť ho do blogu o tichomorských krajinách, avšak keďže je súčasťou Čile, necháme ho tu.

Jednou z najobľúbenejších vecí u nás vo Victory je umožniť vám objavovať a ochutnávať kávové zrná prémiovej kvality z jednotlivých krajín. Prezrite si našu aktuálnu ponuku káv a získajte vzorku zadarmo. 

Objavovať pôvod a charakter kávy je jedna z vecí, ktorá nás vo Victory najviac baví. Pozývame vás preto pozrieť si našu aktuálnu ponuku káv a vyskúšať vzorku zadarmo. 

Naše články o pôvode kávy: